reklama

Pyšná hlava, skloní sa až k zemi, keď...

Pýche už z diaľky máva na privítanie pád. Koľko krát budeme musieť zas a znova vstávať z bahna bezmocnosti, či sebaľútosti zavisí od každého z nás. Ja som donedávna bola taký motýľ. Možno aj pekný, ale bezmocný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Veď aký iný môže byť motýľ bez krídel? Bola som ako slepec, ktorý nevidí krásu vychádzajúceho slnka, trblietanie sa hviezd na bezoblačnej oblohe, spln mesiaca. Neuvedomovala som si, že mám tak veľa, lebo ja som chcela stále viac. Mala som oči, no nevidela prostú čistú krásu okolo seba... Už i ten krásny, hrdo sa týčiaci Trenčiansky hrad nad mestom mi unikal. Mala som srdce, no príliš dlho som nevedela, že mu chýba to posvätné čo ho má naplňať... Bezpodmienečná láska. Nuž, bola som len zbabelec, ktorý sa ho bál otvoriť. Bola som duševným žobrákom vo svete, ktorý ponúkal tak veľa. Sfúkla som sviečku, sfúkla som svetlo. Zostala TMA... 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bola som jedným z miliona smoliarov, ktorí majú oči no nevidia... majú srdcia, no necítia. Bola som zblúdencom v ríši divov. No slnečný lúč je silný, prerazí si cestu tmou, a tak sa Vesmír nado mnou zľutoval a poslal mi do cesty JEHO. Nie, on ma neospevoval, on ma nevychvaľoval až do nebies... On mi totižto tvrdo a na drzovku hovoril pravdu rovno do očí. Bolela... Vnútorne som plakala, kričala a ešte stále sa túžila brániť. Pýcha, strach, pocity ublíženia vás zdrapia nemilosrdne za srdce a urobia z neho vecheť. Duša krváca, no potom príde ten moment uvedomenia si, že zrejme niečo nerobím dobre. Sláva... Heuréka...Pochopila som, že jediný človek na svete, ktorý z môjho života môže urobiť skutočný dar, som ja sama. Došlo mi, že svoj osud mám vo vlastných rukách, a ak chcem zmeniť svoju životnú situáciu, musím najskôr zmeniť seba. Prestať v hlave vytvárať prekážky, ale sa v nej pokúsiť objaviť cestu. Prestať si myslieť, že celý môj život je len boj, pretože pokiaľ nevymením bojovanie za zmierenie, dovtedy budem vlastným otrokom. A tak som sa začala učiť... Naučila som sa, že úsmev je tou najmocnejšou zbraňou, ktorú vlastníme..., že pekné slovo určené nepriateľovi, z neho v momente urobí láskavého človeka. Už viac niet nepriateľov..., že nenávidieť je také jednoduché, ale milovať je nádherné. Utiecť, alebo celkom zničiť vzťah, keď všetko neprebieha v rytme našej taktovky... to je vôľa zbabelcov. Odvážny neuteká... odvážny sa pokúsi pochopiť. Pokúsi sa nestratiť z dohľadu svoju láskavosť a úctu k druhým, pretože zistil, že ubližovaním niekomu inému zraňuje hlavne seba. Naučila som sa, že vo svete niet víťazov, ani porazených. Sú len šťastní, alebo nešťastní ľudia... Naučila som sa nazerať za masky ľudí, ktoré si dennodenne nasádzajú na tváre a v tých najkrajších úsmevoch objavila najsmutnejších ľudí na svete... ľudí, ktorí za úsmevom ukrývali najhlbšie bolesti. Utrpenie uzamkli v zjazvených srdciach a okoliu ponúkli falošnú masku, ktorou sa snažili oklamať seba. Odrazu som videla aj za tým najkritickejším, ufrfľaným človekom niekoho, kto potrebuje objatie, či pekné slovo... Začala som byť vďačná za všetko čo mi život ponúkal... či už to bolo dobré, alebo zlé. Víťazstvá mi zohrievali srdce nádejou, že som sa vybrala tou správnou cestou, no pády sa stávali ešte niečím vzácnejším. Boli pre mňa školou, učením... Prestala som sa báť ťažkých chvíľ, lebo vždy ked som ich zvládla bez hnevu, nenávisti, či pomstychtivosti, Vesmír ma vzápätí odmenil vyšším poznaním. Prostredníctvom kopancov a faciek som liečila svoju dušu... Snažila som sa za každým pľuvancom do tváre vidieť znamenie a hlavne sa v ňom pokúsila neutopiť. Boli chvíle, ked to nebolo ľahké, ale vždy som samu seba presviedčala, že niečo také vzácne ako hľadám ja, nebude predsa ležať len tak pohodené na zemi. Obrnila som sa trpezlivosťou a odhodlane kráčala vpred... Naučila som sa veriť životu, svojim snom, sebe. Nijaký sen nie je taký bláznivý, aby sa jedného dňa nemohol splniť... Ani ten môj, ani váš :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Venované všetkým, ktorí hľadajú niečo, čo nikto nikdy nevidel.

Michaela Michelová

Michaela Michelová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Narodila som sa s divokou krvou v žilách... Celé roky som si myslela, že ma nikto nedokáže skrotiť... až som si jedného krásneho dňa uvedomila, že som skrotila sama seba :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu