Až sa človek dotkne dna...

Autor: Michaela Michelová | 11.12.2014 o 16:45 | (upravené 11.12.2014 o 20:29) Karma článku: 18,47 | Prečítané:  1409x

Chudobný, či kráľ... sebec, či človek pokorný. Pekný, alebo ten menej obdarený fyzickou krásou. Slávny, či ten najposlednejší z posledných - vítam vás na dne. Tu sme si všetci rovní, tu je s nami už len Boh a ten nerobí rozdiely.

Myslím, že každý z nás sa už aspoň raz "potkol" tak nešťastne, až pocítil ako sa dotýka toho povestného dna, už nie je kam padať. Už treba len vstať. Či už vás zasiahla strata blízkeho človeka, alebo sa rozpadol vzťah, do ktorého ste vložili celé svoje srdce... alebo sa do vášho života nenápadne vkradla zákerná choroba... alebo... alebo. Tých alebo je priveľa, ale ako by sme mohli objaviť krásu nekonečna, keby sme najskôr nespoznali bahno ničoty? A tak sa práve na dne cítime - ako najväčšie Nič na svete. No práve táto prázdnota je dôležitá, lebo v nás vytvára priestor pre niečo nové, vzácne a nám sa možno konečne podarí spojiť so svojim vnútorným JA... s pokojným a tichým hlasom nášho srdca, ktorý láskavo prehovorí v pravý čas: "Pomôžem ti, len mi musíš podať ruku. Povedz... prečo tisneš tú ťažkú truhlicu plnú strachu, smútku a hnevu? Prečo si ju uzamkol na tisíc západov a tváriš sa, že neexistuje? Cím viac budeš zatvárať oči a zapchávať si uši pred PRAVDOU, tým mocnejšie bude búchať na tvoje srdce."

Sme čarodejníkmi v duálnom, hmotnom svete, v ktorom má minca dve strany i palica oba konce. Keď máme v sebe krutosť, musí sa tam niekde nachádzať aj zhovievavosť. Napriek tomu, že na dne srdcervúco plačeme, vieme sa aj nádherne usmievať. My sme pravda i nevedomosť. Sme pohladenie i bič. Tma aj svetlo. Sme sami pre seba strážnym anjelom i najprísnejším sudcom. Sú to prirodzené protiklady, ktoré existujú jedno vdaka druhému. Viem, nikomu z nás sa nepozdáva nešťastie, nechceme sa báť, netúžime po utrpení... Tak ale potom sme tu správne, lebo ja som v tom s vami. Tiež si to neželám. Sme čarodejníci, tak sa teda spoločne naučíme čarovať. Podme si vytvoriť krajší svet. Podme sa viac smiať a menej plakať, viac sa tešiť z maličkostí a menej hromžiť na nepriaznivý osud, podme viac dakovať za drobnosti ktoré nám boli dopriate a menej smútiť za tým čo nemáme, ale má to náš sused. Poďme spoločne veriť, že sme vo svojej podstate vznešenejší než na akých sa hráme.

Vítam vás na ceste... na ceste, ktorá začala vo chvíli, keď sme si uvedomili, že PRAVDU môžeme hľadať len v sebe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?