Ten môj svet je iný! Je presvetlený nádejou... vonia vierou v nás. V to, že sme ešte celkom neosprosteli a srdcia nám predsa musia ukázať smer. Vari nám ešte nestačili stáročia vojen, v ktorých je náboženstvo len zámienkou? Dokonalou na to, aby sa vytvorili dve znepriatelené strany, ktoré sa budú nenávidieť do morku kostí a potom už postačí málo, aby nás mocní sveta vohnali do náruče smrti. Žiadne náboženstvo na svete nie je zlé ako také, chorí sme my ľudia! My sa potrebujeme vyliečiť... MY... kresťan, ateista, či moslim bez rozdielu. Nie sú dve strany, nie sú dva svety, nie sú dve pravdy. Jeden svet... jeden Vesmír... jedna pravda. JEDNOTA...
Niet na svete človeka, ktorý by netúžil po šťastí. Ja takého nepoznám... Prosím, nenechajme si zobrať vietor z plachiet, nenechajme sa pohltiť nenávisťou a zlobou. Nezhltnime všetko čo nám média naservírujú, pretože to môže byť otrávené... Zvažujme, čo do svojho srdca prijmeme ako pravdu a čo radšej odsunieme, lebo nám tam niečo nesedí. K Parížskej redakcii sa moc nechcem vyjadrovať, popísalo sa toho hodne... každý nech si vyberie čo sa mu páči, ale úprimne napíšem len toľko, že som v živote nevidela čudnejších samovražedných atentátnikov – v nepriestrelných vestách. A nech je pravda akákoľvek, nikdy sa ju nedočítame v žiadnom periodiku. Nejdem si zastávať ani kresťanov, ani moslimov... Nechcem označovať, škatuľkovať, kritizovať, či súdiť... no chcem pripomenúť vesmírne zákony ako AKCIA – REAKCIA. Čo redaktori najomieľanejšieho časopisu dnešných dní čakali, keď sa vysmievali a hanili? Vari si mysleli, že sa na nich zosypú lupene kvetov z neba? Nie som bezcitná, je mi ľúto každého zmareného života, ale za svoje činy musíme niesť aj následky. Ak niekto skáče z veľkej výšky bez krídel, či padáka, nech počíta aj s tým, že sa môže dolámať.
Viem, že svet nezmením... no viem i to, že zmena kolektívneho vedomia môže prísť len na úrovni jednotlivca. Až mnohí z nás pochopia, že sme sa zasekli v bludnom kruhu, z ktorého existuje cesta von. Šťastie kvitne v srdci a treba ho polievať pochopením, láskou i pokorou. Sme predsa ľudia a nemali by nás rozdeľovať rozdielne náboženstvá... vždy bola najdôležitejšia vzájomná úcta a tolerancia. Potom nezostáva miesto na nezhody, napriek tomu, že nás do nich tí vyvolení, bažiaci po moci doslova ženú. Buď máme v srdci lásku, alebo nenávisť... Jedno múdre príslovie hovorí: „Nenávidíme mnoho ľudí len preto, že sme pohodlní hľadať možnosť ako ich milovať.“ Objavme kompas, objavme smer... Dobre teda, keď nás už potrebujete klamať, zavádzať a ukazovať cestu nenávisti... Robte tak! No my sme slobodní, máme vlastnú vôľu i múdre myšlienky. Pre nás rozbroje a vojna nie sú riešením. My neklameme! My nekradneme! My nevraždíme! My máme stále šancu žiť tak, aby sme sa nemuseli hanbiť, keď sa jedného dňa otočíme...
Sila človeka nie je v moci, ktorou ovláda iných... Je v láskavosti a vľúdnosti, ktorou sa ich pokúša pochopiť.