Keď sa pán Kiska vie producírovať po Kyjeve s Porošenkom na pochode „dôstojnosti„, tak by si mal vedieť podať ruku aj s pánom Putinom... Vypočuť si aj jeho hlas v tomto napätom období. Takto len veľmi ťažko môžeme pochopiť aj druhú stranu, ale to on zrejme nechce. Pekne teda ide príkladom všetkým ľuďom na Slovensku... deštrukciou, ktorá nás nikdy nemôže priviesť tam, kam by sme chceli. K mieru a pokoju... Boj plodí len ďalší boj. Tu v tejto chvíli sa treba rozprávať, veľa tolerovať, možno aj v niečom ustúpiť a hlavne aj vypočuť druhú stranu. No on nie! On do Moskvy nepôjde... Tento pán reprezentuje našu vlasť. Ach bože... Tu už aby sa človek naozaj bál, čo zas vyvedie v našom mene.
Som obyčajná, prostá žena, ktorej snom je, aby si Slovensko vzalo späť svoju suverenitu, aby sa stalo štátom, v ktorom tu budú politici a prezident naozaj pre ľudí a ich rozhodnutia sa budú zhodovať so základnými morálnymi hodnotami. Bohužiaľ toto sa nedeje... Čo mám robiť, keď jednoducho cítim, že nás vedú nesprávnou cestou? Mám byť ticho? Mám ísť sama proti sebe? Nezlomí mi to srdce?